Pokojne sedím v kaviarni Domu u Černé Matky Boží. V ruke nedbalo držím špičku cigarety. Cez opar dymu presvitajú ranné lúče slnka, vystupujú z neho ostré siluety kubistických svietidiel. Čašník sa predomnou dvorne ukloní a pokojným hlasom mi oznamuje, že majster Čapek ma čaká v salóniku.
Preložím nohu cez nohu a na drevenú podlahu skĺzne môj hodvábny šál. Dym sa dvíha. Akoby som mala pred sebou more času, stále sedím očarená prítomným okamihom. Čakanie sa stalo hlavnou náplňou mojich posledných dní. Vzmáha ma napätie a vzrušenie. Veď mám v sebe ešte toľko života!
Asi o 80 rokov neskôr…
Ako je to len možné? Stojím ako omámená v kubistickom Dome u Černé Matky Boží v pražskom starom meste a neviem spustiť pohľad od tváre ženy na Čapkovom obraze mladej zosnulej. Akoby som jej z oka vypadla. Také hlboké existenciálne zážitky zbieram v živote po kvapkách…
Foto: Jana Štrbková
Milan, pouličný maliar z Karlovho mosta neklamal, keď ma poslal na túto Čapkovu výstavu olejomalieb so slovami: ,Asi si sa poznala s Čapkom, namaľoval ťa.´
O 20 rokov neskôr…
Ponáhľam sa, trochu pobehnem. Túžim stihnúť vyšehradskú katedrálu otvorenú. netuším, čo ma tam ženie. Míňam mohutné stromy, zvuk opätkov sa rozlieha po starej dlažbe. Vbehnem otvorenými dverami, zasiahne ma ticho. Objíme pokoj. Oči si ešte chvíľu zvykajú na pološero. Napokon zdvihnem zrak ku klembe a na stenách ma prekvapia nádherné secesné maľby žien, obrýň, s kvetmi, žabami a šifónovými šatami. Bože, toľko múz v kostole. Stojím tam ohromená a nad tou krásou roním slzy…
Teraz…
Balím obe secesné misy, ktoré mi pred rokom požičala Kvetka. Pohladím na nich vážku aj brečtanový lístok. Ťažko sa mi s nimi lúči. A potom si spomeniem na Čapka aj obrovské secesné maľby a rozhodnem sa, že vytvorím vlastný obraz: secesný špargľovo – jahodový šalát s quinoou, karfiolom a jogurtovo – bylinkovým dipom.
Je skutočne famózny!
P.S: Mám obrovskú chuť poprechádzať sa opäť po Prahe secesnej, aj tej kubistickej 🙂 A ak by ste náhodou v nejakej súkromnej zbierke uvideli spomínaný Čapkov obraz, dajte mi, prosím, vedieť 🙂 Ešte raz by som ho po rokoch rada uvidela…
