Po uhm rokoch mi opäť povedal, ty máš taký krásny hlas, robíš v rádiu? Nie, v ženských časopi…. soch. Zakoktala som, pretože sa mi v mysli zrodila neodbytná istota. Budem písať blogy. Nočné blogy.
Ako každá mama, manželka, manažérka, dobrovoľná darkyňa krvi, nádejná záhradkárka, terapeutka náturistka, začínajúca športovkyňa, a je toho ešte veeeeeeeľa, ktorá má čas LEN v noci. Lebo je ticho, nikto nič nechce. Vtedy sa môžem započúvať do hlasu mojich neodbytných myšlienok, ktoré nástojčivo chcú, aby som sa s vami podelila so svojou vášňou. Lebo mi prináša šťastie.
A čo je na svete dôležitejšie, ako veeeeeľa šťastných ľudí? Nemusíte sa teda odsťahovať do Bhutánu (to iste viete, že tam nemajú HDP ale HDŠ – hrubé domáce šťastie a sú v tom najlepší na svete), stačí čítať môj blog. Nočný blog o jedle. Blog, ktorý žalúdok nezaťaží, len pozdvihne. Lebo sa bude napĺňať receptami, ktoré ma naučili tie najlepšie gazdinky. Gazdinky, ku ktorým si ľudia chodia po pečené, varené, nakladané, zavárané a marinované šťastie. So mnou to šťastie jednoducho zjete. A hotovo .
Takže, ak neviete, ako vytvárať slimáčiky pri príprave staroslovanských lepníkov, ktoré som sa učila od pani Evy a ktorých recept som vám už pre nedočkavú Sašku a Bibi prezradila, čítajte opäť zajtra nadránom. Zverejním fotopostup. Jeho súčasťou bude aj tvorba mojej priateľky Anny, maliarky naivných obrazov zo starého sveta. Sveta, kde ženy pre potešenie stále tvoria krásno.
