Vlhkosť otvára póry na celom tele a do nosa stúpajú omamné éterické oleje z ihličnanov. Kráčam vychodeným chodníčkom. Občas ma osviežia kvapky, ktoré sa skĺzli zo zelených listov. Raz pošteklia nos, inokedy stekajú po lícach a tie najnezbednejšie trafia presne za golier a veselo šteklia chrbát.
Dnes sa už vôbec nesnažím hľadať huby, žiadne vzrušenie zberačky ma nechytá :-). Veď stačí len letmo oprieť zrak o zem a už vystrkujú dubáky posmelené dažďom, svoje krásne mladé hlavičky. Dnes sa mi rozhodla vyčistiť hlavu voňavá lesná meditácia.
Tancujem okolo nich, obdivujem neobyčajnú vôňu obklopujúcu všetko navôkol, húštinu strácajúcu sa v teplom opare, nechávam sa chlácholiť šumením miliónov listov tvoriacih živý zelený strop mojej rozľhlej meditačnej arény. Neviem, ako dlho sa strácam za jedným kopčekom, potom za druhým, objavujem cesty, kamene a prenádherné duby, ktoré som stratená tam vonku, nenachádzádzala roky…
Pokoj v duši ma mocne objal a ja stúpajúc k okraju nášho lutilského lesa, predsa len som pozbierala aj zopár húb. Veď ktovie, možno sa mi z nich podarí uvariť meditačnú polievku, v ktorej vstúpi do každého labužníka všeobjímajúca lesná harmónia.
Aj keď sa vám stane, že vás pri jedení mojej krémovej hubovej polievky neobjíme meditácia, určite vás dostane jej lahodná chuť.