Leje ako z krhy a to je znamenie, že si treba sadnúť do kresla, vyložiť nohy a popíjať teplý bylinkový čaj. A rozjímať… Je to skvelý nápad, no mne táto pozícia nikdy dlho nevydrží… Jednoducho, keď si sadnem, vždy mi zíde na um, čo skvelé by som mohla urobiť. A čím dlhšie sedím, tým viac nápadov sa mi v hlave vyrojí.
Ale teraz, keď z neba padá na zem rieka, si chcem konečne dopriať poriadny sobotný chillout. No a tie nápady práve v tejto sekunde skutočne nepotrebujem. Našťastie, mám jeden zvyk už z detstva. Naučila ma ho starká a až dnes, keď už na nás pozerá z neba, ju upodozrievam, že preto, aby som aspoň chvíľu POKOJNE sedela na mieste 🙂
Keď starká ráno povedala, že zamiesi na buchty, skákala som od šťastia ako blcha v psom kožuchu. Potom dala cesto kysnúť na slnkom vyhriatu parapetnú dosku. A aby som sa jej toľko nepýtala, že kedy to už bude vykysnuté, posadila ma na stoličku a povedala, že mám cesto strážiť. Keď mu začne puchnúť bruško tak, že bude dvíhať utierku, je hotovo! Vždy som tam tak rada sedela a možno som si aj myslela, že by to cesto bezomňa ani tak dobre nedokázalo 🙂 Bola to slastná hodinka plná pokoja, vône a pravého tešenia sa. No a to mi zostalo dodnes…
So sesternicou Andrejkou buchty na pare milovali. Naša starká ich robievala maličké, plnila ich domácim slivkovým alebo ríbezľovým lekvárom. Potom ich polievala maslom, posýpala kakaom a cukrom. Tak som sa na ne tešila, že som toľko, čo som vládala zjedla vždy rekordne rýchlo. Dodnes si s Andrejkou s úsmevom spomíname, ako ma so slzami v očiach prosila, aby som ju s tým jedením počkala, lebo chcela zjesť presne toľko buchiet, ako ja… Aj keď som sa tvárila, že to robím, v skutočnosti som ju počkať nedokázala…
Ale aj dnes viem pokoj preciťovať najlepšie, keď čakám, kým vykysne cesto. Dnes slnko nesvieti, tak ho strážim pri zapnutom radiátore. A keďže sme už veľké dievčatá, parím pre nás všetky maxi veľké buchty. Aspoň sa s jedením nemusíme čakať, pretože do brucha sa nám zaručene zmestí len jedna jediná…
P.S.: no a preto, že mi ešte zostali slivky a v špajzi som našla marcpipán a mandľové lupienky, naplnila som ich nimi. Rozprávka! Odporúčam, aby ste si spolu so mnou urobili takýto skvelý buchtový chillout plný pokoja a labužníckych chutí…
